Dnes je štvrtok, 11.august 2022, meniny má: Zuzana
Čas čítania
9 minutes
Zatiaľ prečítané

Výstava z tvorby akademickej maliarky Danici Paulíčkovej v Galante

jún 30, 2022 - 08:00
Danica Paulíčková je výtvarníčka, ilustrátorka, fotografka, spisovateľka a novinárka.V roku 2002 založila vydavateľstvo Seneca Publishing company. Vydáva detské knižky, poéziu, beletriu a iné. Organizuje workshopy pre deti, umelecké výstavy a vzdelávacie semináre. Aktuálna výstava potrvá do konca augusta v renesančnom kaštieli v Galante.
Foto: 
Archív Danica Pauličková

Akad. mal. Danica Pauličková  -

AUTORKA MILUJÚCA DETI

v ich prítomnosti sa cíti veľmi dobre, inak by nespoznala ich pocity a túžby, ktoré vplieta do rozprávok a čarovných príbehov. Keď tie krehké, pútavé texty obohatí o utešené kresbičky, získa si detské srdiečka a zároveň vnímavých čitateľov. Doteraz napísala a ilustrovala desať kníh, ktoré vydala vo vlastnom vydavateľstve Seneca Publishing company, založenom v roku 2002. Spolu s ďalšími knižkami, ktoré ilustrovala svojimi maľbami či kresbami a vydala aj v iných vydavateľstvách, sa ich nazbieralo viac ako tridsať. Venuje sa aj literatúre pre dospelých. Okamihy zo štúdií i dlhodobého pobytu v medzinárodnom ateliéri výtvarníkov v Paríži zachytila v knihe Paríž – sen: Zápisky z Paríža.

Narodili ste sa v Bratislave, od detstva ste inklinovali k umeniu. Kto  vás nasmeroval na dráhu výtvarníčky a spisovateľky?

Už od detstva som mala rada rozprávky a vedela som čítať ako päťročná, získala som si tak priazeň učiteľky v prvej triede. Často ma nechala čítať celej triede. Mamička sa so mnou učila básničky, bola prvá, ktorá mi povedala, že báseň má zaujať diváka, rozcítiť, lebo predstavuje myšlienku autora. A tak sa mi darilo občas vyhrávať súťaže v recitácii. To bol už len krôčik k tomu, aby som si uvedomila, že umenie ma nesmierne zaujíma a chcem sa mu venovať. Cítila som, že je pre mňa úplne prirodzené tvoriť stále niečo nové. Kreslila som od detstva, ale nepovažovala som to za čosi výnimočné, ale neustále som potrebovala tvoriť. 

No mali ste aj inú záľubu...

V baletnom štúdiu u pani Fuchsovej som trávila hodiny a milovala som balet. S rodičmi som chodila do divadla a najobľúbenejšie knihy môjho detstva boli práve o tanci. Mamička sa však bála o moje zdravie, nakoľko ona mala zdravotné problémy, tak som musela prestať. Keď som už nemohla aktívne tancovať, tak som baletky aspoň kreslila.  Baletné špičky mám odložené dodnes ako vzácnu spomienku.

Po skončení VŠVU ste odišli na štúdiá ilustrácie a grafiky do Paríža. 

Mala som šťastie, že školy mali medzi sebou vzájomné dohody o poskytovaní štúdií v zahraničí, na stáže. A ešte väčším šťastím bolo, že na takéto štúdium vybrali aj mňa. Urobila som skúšky a prijali ma.

Prečo ste si vybrali práve Francúzsko?

Vyrastala som na francúzskych básnikoch a prečítala možno všetkých v tej dobe pre nás dostupných, ale všetko to boli české preklady. Chcela som ich čítať v origináli, ísť úplne do hĺbky, a tak som sa začala učiť po francúzsky. Nedarilo sa mi zvládať ťažkú gramatiku a nakoniec som si povedala, že sa to naučím priamo v Paríži, ktorý je pre každého umelca túžbou. V tej dobe som už bola prijatá na VŠVU a tak smer bol jasný. Po skončení štúdia som sa vybrala do Francúzska na Vysokú školu dekoratívnych umení, kde mali grafiku a ilustráciu. Absolvovala som skúšky a tešila som sa, že ma na stáž prijali. Reč som sa učila postupne, veď ku kresleniu som to až tak nepotrebovala. Bolo to krásne obdobie, hoci som bola bez finančných prostriedkov a v tej dobe u nás sa nedalo získať ani podporu. Aby som získala peniaze, našla som si zamestnanie. Pracovala som pre vydavateľstvo  Magnard, robila som ilustrácie, a to mi veľmi pomáhalo.

s_knihami.jpg

Foto: 
Archív Danica Pauličková

 Z týchto študentských čias, ale aj z neskorších pobytov v Paríži, kde ste tvorili, ste napísali knihu Paris - le reve. Zápisky sú v podobe poézie, prozaických textov, citátov, kresieb, ukážok z výtvarníckych prác i fotografií. 

Omnoho rokov neskôr som sa znovu ocitla v Paríži v Cité Internationále des Arts. Je to krásny projekt, kde sa každoročne stretávajú umelci z celého sveta a majú možnosť komunikovať, vymeniť si skúsenosti a zároveň aj pracovať v ateliéroch. Je to celkom blízko Louvru a Notre Dame, a tým si mesto môže umelec naozaj zažiť. Vtedy som vytvorila množstvo zápiskov, básní, kresieb a malieb. Denne som sa vracala s množstvom fotografií. To všetko som neskôr použila v mojej knižke Paríž - le réve a zároveň som urobila výstavu s krstom knihy vo francúzskom kultúrnom stredisku v Bratislave. Je to pre mňa vzácna spomienka. Dúfam, že kniha robí radosť aj ostatným.

Neskôr sa mi naskytla príležitosť pokračovať štúdium maľby v New Yorku. Opustila som Paríž a vydala sa za oceán. Bolo to obdobie plné zážitkov a prekvapení, nakoľko som sa ocitla v úplne inom svete. Chystám knihu z tohto pobytu, snáď sa raz podarí.

Medzi prvé vaše tvorivé počiny patrí Motýlia kráľovná...

Áno. Mojou prvou samostatnou knižkou bola Motýlia kráľovná. Keďže som neustále pracovala pre iné vydavateľstvá, robila najmä ilustrácie k textom iných autorov a k učebniciam, mala som už skúsenosti. Mojím veľkým snom bolo vydať vlastnú knižku vo vlastnom vydavateľstve. Podarilo sa mi to. Napokon vyšla nielen po slovensky, ale aj v jazyku anglickom a českom. Patrí medzi moje najobľúbenejšie.

Zvieratká sú často nositeľmi vašich príbehov v ktorých približujete deťom tieto stvorenia, zároveň ich aj mnohému prospešnému naučíte. Možno vaše práce považovať aj za edukatívnu tvorbu?

V mojich príbehoch zvieratká vystupujú často. Rada ich aj kreslím, lebo sa mi niekedy ľahšie vyjadruje cez ich nakreslené postavičky. 

Do knižky Sklenená črievička ste vybrali najkrajšie rozprávky zo všetkých krajín Európskej únie, vlastne podtitul knihy je Rozprávky z Európy. Podľa čoho ste ich vyberali?

Táto knižka patrí k mojim výnimočným. Trvalo mi tri roky, kým som zozbierala národné rozprávky z každej krajiny. Potom ma čakala úprava textu, preklad a ilustrovanie. Nazvala som ju podľa rozprávky Popoluška, ktorá má vo Francúzsku črievičku zo skla. 

Vyrobila som aj ozajstnú črievičku priamo zo skla, keďže sa venujem aj sklu. To bol môj začiatok novej tvorby, práce so sklom. Na krste a výstave ilustrácii k tejto knižke bola sklenená črievička aj vystavená.

Už v roku 1980 ste získali ocenenie: Prvá cena mladého grafika. Za čo ste ju dostali a čo kritika na vašej práci vyzdvihla?

Medzi moje prvé ocenenie patrila cena Mladý grafik. Ako mamička som mala malé dieťatko, a keď spinkal môj syn, tak som mala čas, aby som ho kreslila. Vtedy vznikol súbor grafík o mojom synčekovi a práve toto ocenenie, ktoré mi urobilo veľkú radosť ma posunulo v práci. Dostala som ponuky k ilustrovaniu kníh, a venujem sa tejto práci doteraz.

V roku 2002 ste si založili vlastné vydavateľstvo Seneca Publishing company. Čo vás k tomu viedlo a v čom je pre vás starorímsky filozof a spisovateľ Seneca príkladom? 

Od skončenia školy som sa venovala a stále venujem ilustrovaniu okrem voľnej tvorby. Táto práca mi umožňovala pracovať na malom formáte a vo svete detí, ktorý som spoznávala. Mala som malé deti a často som im vymýšľala príbehy a rozprávky. Tak vzniklo neskôr aj vydavateľstvo, lebo som túžila mať ideálnu knižku podľa mojich predstáv. Samozrejme, ešte som netušila, čo všetko ma čaká. Vždy som sa učila od veľkých ľudí, čo niečo dokázali a boli múdri a Seneca patrí k výnimočným filozofom. Jeho slová sú dodnes aktuálne. V jeho mene ja aj slovko SEN a to sa mi tiež páčilo. Nedávno som vydala aj knižku jeho myšlienok a citátov s mojimi kresbami.

Medzi prvé knižky, ktoré vo vašom súkromnom vydavateľstve vyšli, boli Macíkove tajomstvá. Inšpirovala vás plyšová hračka?

Takmer všetky deti sa s macíkom rady hrajú a v postieľkach sa túlia sa k nemu ako ku kamarátovi. Objímajú ho, keď im je smutno. Chcela som im dať malého kamaráta v podobe mojej knižky. Moje deti mi boli neustále inšpiráciou a niekedy aj deti z besied v škôlkach. Možno v budúcnosti sa z nich potešia aj moje vnúčatká.

Kedysi neboli deti také náročné ako sú dnes. Postačila im bábika zhotovená zo zvyšných kúskov látky, ktoré zostali pri šití šiat. Hlavná hrdinka z knižky Handrová bábika, malé dievčatko Danka, si obľúbila svoju hračku z handričiek a brala ju všade so sebou, aj na výlety. V rukách detí hračky ožívajú, a vy ich vzťah s  dieťaťom opisujete i kreslíte, akoby mali dušu. Akú spätnú väzbu dostávate od malých čitateľov alebo ich rodičov? 

Moja knižka Handrová bábika je ozajstná, mám ju z Londýna, kde som nejaký čas žila a je na kľúčik, vie kývať hlavičkou a spieva pesničku. Snažila som sa ju oživiť v príbehu. Mám doma veľa hračiek z môjho detstva aj z detstva mojich detí. Niekedy sa mi zdá, akoby to boli živé tvory. Hrdinka Danka je ako ja a všetko v knihe sa podobá mojim pocitom a skúsenostiam, o ktorých píšem. Deti veľmi oceňujú moju klasickú kresbu, ilustráciu, napriek nezrozumiteľným trendom a príbehy s dobrým koncom, kde dobro vždy víťazí. Snažím sa deti tak vychovávať k dobru, pravde a spravodlivosti cez prácu, ktorú robím.

Najväčším ocenením mojej práce sú priamo deti a čitatelia, pre ktorých tvorím a keď si ma vybrali z mnohých a dali mi Grand prix na BIB 99, bolo to pre mňa úžasné ocenenie. Aj preto, lebo ich očká i duša sú čisté, a niet za tým iných úmyslov ako sa úprimne tešiť. A to je pre mňa inšpiráciou, ktorá mi pomáha v ďalšej práci.

Niektoré vaše knižky vyšli aj v cudzích jazykoch. Na akom princípe funguje takéto inojazyčné vydanie? 

Hotový text dostane prekladateľ, vždy sa snažím nájsť dvojjazyčného, to znamená, že vie slovensky aj ten druhý jazyk ako svoj rodný. Knihu Sklenená črievička mi prekladala rodená Angličanka, ktorá sa vydala za Slováka. Básne o Paríži mi prekladala spisovateľka Slovenka žijúca v Paríži, ktorá tam natrvalo žije a vydala sa zaFrancúza. Knihu Žiarivý kameň nemecký študent, ktorého matka je Slovenka.  

Žiarivý kameň, rozprávková ktorú som vydala aj v nemčine, obsahuje príbehy venované mojej mamičke. V  tom čase nás práve opustila. Jej vďačím za mnohé, vychovala ma k láske k umeniu a literatúre. A názov je podľa jej náhrobného kameňa a jednej rozprávke v nej.

Malí kamaráti je knižka, ktorá rozpráva príbeh kuriatka a psíčka. Je určená malým čitateľov, ktorí vlastne s čítaním iba začínajú. Je vytlačená v slovenskom aj anglickom jazyku  a dieťa sa môže týmto spôsobom zároveň učiť aj angličtinu. Sama som učila deti v škole angličtinu prostredníctvom príbehov a presvedčila som sa, ako takýto spôsob výučby dokáže zaujať žiakov, zároveň im uľahčiť spoznávať cudziu reč.

Prostredníctvom knižky Riekanky, básničky pre naše detičky spoznávajú deti slovenské riekanky, pesničky, veršíky a možno sa vďaka nim naučia aj recitovať?

Riekanky, básničky som zozbierala zo svojho detstva a dala do knižky, lebo si myslím, že mnohé z nich sa už vytrácajú a mladé mamičky ich môžu použiť pre svoje detičky. Aby nezabudli na svoju slovenskú tradíciu.

Nedávno vám vyšla pôvabná knižočka na pohľad a poučná svojím obsahom Zázračný herbárik, môžete nám ju priblížiť?

Moja posledná knižka Zázračný herbárik je určená deťom, aby sa naučili niečo o liečivých rastlinkách. Je to veľmi dôležité v tejto dobe po pandémii, aby sa rozprávali s rodičmi o zdraví a vedeli čo najviac ako sa starať aj o prírodu, ktorá mám pomáha.

Momentálne sa venujem aj besedám s detičkami v knižniciach, školách a materských skôlkach. Veľmi ma obohacuje ich reakcia na moje knižky a pomáha mi pri mojej novej tvorbe.

Po mnoihých rokoch strávených v zahraničí sa vraciam k vlastným koreňom, kde som vyrastala a chystám novú knižku : Slovensko moje krásne, o ľudových tradíciách, piesňach a krojoch.

Na výstave, ktorá práve prebieha v renesančnom kaštieli v Galante sú aj moje kresby k tejto knižke.

Viac informácií o akademickej maliarke sa dozviete na http://senecapublishing.eu

danica_paulickova_pan_primitor_galanty_a_poetka.jpg

Foto: 
Archív Danica Paulíčková

Všetci ste srdečne na výstavu pozvaní

- - Inzercia - -