Dnes je utorok, 05.júl 2022, meniny má: Cyril, Metod
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Cez maturitný ročník precestoval Európu a k svojej práci vysokoškolský titul nepotrebuje

jún 20, 2022 - 08:42
Róbert Bobor je 20-ročný chalan z Banskej Bystrice, ktorý vyštudoval strednú priemyselnú školu v odbore elektrotechnika. V tomto veku by mal rovnako ako väčšina jeho rovesníkov sedieť na prednáškach alebo sa pripravovať sa na skúšky. On však uprednostnil prácu pred vysokou školou a už niekoľko rokov cestuje po Európe.
Foto: 
shutterstock

Prvý let – prvé vypočúvanie

Cestovanie bolo pre neho vždy veľkým lákadlom, no s rodičmi nikdy na dovolenke v zahraničí nebol a prednosť dostávali skôr potulky po Slovensku. „Len čo som mal na to vek, trochu peňazí príležitosť, hneď som ju využil,“ hovorí. Ako prvú navštívil Viedeň, ale bolo to len „na otočku“. O mesiac neskôr už letel smer Londýn, kde hneď zažil aj svoje prvé – skoro hodinové, vypočúvanie na letisku. „Doteraz neviem prečo. Asi som im pripadal podozrivý. Nechápali, prečo prišiel 17-ročný chalan s jedným batohom na pár hodín do Londýna,“ vysvetľuje Robo.

Roadtrip po Európe cez školský rok

Nasledoval Paríž a neskôr si spolu s kamarátom naplánoval aj menší roadtrip po Európe. Nevadilo im, že sú práve v poslednom ročníku na strednej škole. Jednoducho zobrali batohy a počas niekoľkých týždňov precestovali Rakúsko, Slovinsko, Taliansko, Chorvátsko, Srbsko Maďarsko. „Potom som išiel do Poľska cez Erasmus+ a po mojom návrate nasledovalo ŠvajčiarskoEstónsko a Cyprus“ vymenúva ďalšie krajiny. Následne si však Róbert musel dať od cestovania pauzu, keďže všetky ich plány zmarilo jeho zranenie. Až o pár mesiacov neskôr sa opäť mohli vydať do sveta. Ich kroky viedli do Turecka, až k hraniciam so Sýriou. Boli tam veľmi milí ľudia, povedal by som, že Turci a Sýrčania sú jedni z najmilších a najpohostinnejších ľudí, akých som kedy stretol,“ vraví. Po Turecku nasledovalo ešte Nemecko a hneď pomaturitách Macedónsko.

Jediný z firmy bez titulu

Ostatní študenti sa tak počas daného roku venovali najmä škole a prípravám na maturitné prijímacie skúšky, no Robo nie. Toho, že sa mu nepodarí úspešne dokončiť strednú školu sa však nebál a nástupom na vysokú školu sa už dávno rozlúčil. „Keď som bol mladší, tak výška pláne bola. Postupom času som si uvedomil, že už nechcem byť obmedzovaný učiteľmi, ktorých, bohužiaľ, polovica nemá žiadnu prax v tom, čo učia,“ hovorí. Navyše ešte predtým, ako zmaturoval, dostal prácu v jednej spoločnosti ako Business Process Engineer. „Bol som tam jediný zo 650 ľudí, kto nemal titul a nechýbal mi,“ dodal so smiechom Robo.

Nebál sa ani cestovať sám

lete po maturitách sa rozhodol ísť do sveta úplne sám a za tri týždne toho postíhal dosť. Lietadlom išiel do Nórska, odtiaľ vlakom cez Švédsko do Dánska, Nemecka, Holandska, Belgicka a Anglicka. Odtiaľ späť do Luxemburska a cez Švajčiarsko do Talianska. „Raňajky som si dal v Benátkach, obed v Bologni, večeru v Pize a na ďalší deň ma čakal výlet po Monaku a Cannes,“ povedal Robo. Ďalej mal v pláne prejsť Španielsko a odtiaľ ísť loďou cez Sardíniu do Ríma a Neapola. Dobrodružné cestovanie ho stálo okolo tisíc eur, pričom ubytovanie vôbec neriešil. „Spával som denne iba dve hodiny vo vlaku a na jedenie som mal hlavne pečivo paštétami a niečo sladké, aby som mal dostatok energie,“ dodal ešte na vysvetlenie.

- - Inzercia - -