Dnes je utorok, 05.júl 2022, meniny má: Cyril, Metod
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Kráľovná slovenského herectva oslavuje osemdesiatku

máj 18, 2022 - 10:44
Jemný výraz v tvári a vnútorná sila distingvovane prerážajúca na povrch, s presvedčením a veľkou gráciou. To je naša Emília Vášaryová. V živote jej veľmi pomáha aj vlastné nastavenie. „Človek by sa nemal zmeniť na neomylný kameň a spasiteľa sveta, treba zostať otvorený,“ hovorí herečka, ktorá práve dnes, 18. mája oslavuje osemdesiat rokov.
Foto: 
Archív

Emília Vášáryová vyrástla spolu so sestrou Magdou v učiteľskom prostredí v Hornej Štubni. Cítila sa tam však stiesnene a túžila po rozkvete. „Vždy som mala veľkú túžbu po nezávislosti a jemne rebelskú povahu. Nie voči rodičom, s nimi som mala fantastický vzťah. Maturovala som v sedemnástich (rok 1959) a následne som sa presťahovala do Bratislavy, kde mi rodičia veľmi chýbali. Avšak dala som sama sebe záväzok, že peniaze už od nich nikdy nevezmem,“ spomína na svoje začiatky žitia v hlavnom meste. 

V nedávnom rozhovore pre týždenník Slovenka aj prezradila viac o svojej povahe a dokonca aj to, čo si myslí o súčasnej generácií a živote slovenských žien.

Na javisku sa dokážete predviesť v plnej paráde, ale mimo neho ste skôr introvert?

Veľmi dlho som si myslela, že herečkou nebudem. Kádrové posudky mi však zabránili v štúdiu niečoho celkom iného a herectvo bola možnosť, ako nepracovať vo fabrike v Banskej Štiavnici. Narodila som sa počas vojny, v čase, keď bol otec nezvestný. Bojoval v armáde a s mamičkou sme prežili veľmi krušné chvíle. Päťdesiate roky poznačili celú rodinu. So sestrou Magdou, dvomi sesternicami a mojimi deťmi tvoríme teraz našu malú rodinu. 

Nie je to spôsobené tým, že mladší majú priestor na rôzne analýzy a porovnávania, zatiaľ čo vy ste riešili reálne problémy ohrozujúce život?

Zo všetkého sa teraz robí veľká veda. Keď som mala malé deti, poradila som sa s mamou, nehrala som sa na expertku. Poznám šikovných vedcov, ktorí v detstve mlčali, dnes by ich označili za autistov. Možno sme šli životom prirodzenejšie a život k nám nebol až tak láskavý. Ale nie som sociologička, môžem hovoriť len za seba. Moji rodičia naozaj bojovali o existenciu, veľa sa u nás pracovalo a nikto sa nesťažoval. Nikto nepoznal nudu alebo depresie. Ak by som ako dieťa doma povedala, že sa nudím, nikto by mi v rodine nerozumel. Bol to drsnejší, ale zdravší prístup. 

Ste vnútorne zocelená, pritom pôsobíte ako dievčatko. Aký život má podľa vás slovenská žena?

Keď som bola v Rusku, všimla som si, že najhoršie práce robili vždy ženy. Môj otec bol stredoškolský profesor a vďaka nemu som mala voľný vstup do knižnice. Hltala som Boženu Slančíkovú-Timravu, Pavla Országha Hviezdoslava. Tam som sa dozvedela, v čom je, okrem iného, problém Slovenska. Veď Jonáša Záborského dobre že nezhodili, keď kázal. Je to alkoholizmus mužov, čo ich zráža dole. Pre mňa bolo ťažké zmieriť sa s tým, ako pri každej príležitosti chlapi dvíhajú štamperlíky. Ja totiž mužov obdivujem a veľmi si ich vážim, v mojej rodine boli muži veľkou autoritou. Vládli tvrdou, ale láskavou rukou. A na  ockovi som pochopila krehkosť mužov. Neinklinujem k žiadnej feministickej rovine, skôr si vážim inteligentných mužov a myslím si, že potrebujú veľkú ochranu. Možno aj vďaka tomu, že mám synov, cítim mužskú zraniteľnosť intenzívnejšie. Mali by sme byť šťastné, že tých chlapov máme. Môj syn, keď mal štrnásť rokov, ku mne raz v noci pribehol, schoval sa ku mne pod paplón a vystrašený sa ma pýtal: „Mami, myslíš, že ja sa budem musieť oženiť? A z čoho uživím moju rodinu?“

Emília Vášáryová sa narodila 18. mája 1942 v Hornej Štubni do učiteľskej rodiny. V roku 1963 sa stala absolventkou herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (VŠMU) a po škole rok pôsobila v bratislavskom Divadle Nová scéna. Od roku 1964 je členkou Činohry SND, kde stvárnila množstvo veľkých dramatických postáv ako napríklad Ofélia (Hamlet, 1964), Roxana (Cyrano z Bergeracu, 1967), Salome (Herodes a Herodias, 1970), Antigona (Antigona, 1971), Ifigénia (Ifigénia v Tauride, 1982) či Agnes (Krehká rovnováha, 1998).

- - Inzercia - -